Zažiť prijatie, podporu a spoločnosť podobných ľudí, to je cieľom Mensy. Zo skúseností organizovania aktivít pre deti aj dospelých vidíme, že tento zážitok dokáže tak veľmi zarezonovať človekom, dieťaťom, že dokáže byť život meniacim. Preto považujeme za nesmierne dôležité poskytovať tento zážitok skôr ako v dospelosti. Veď predsa práve počas vývoja dieťaťa dokážeme získaným pocitom “niekam zapadám“ pozitívne ovplyvniť ich emocionálny a sociálny vývoj. Píšu o tom knižky, zažívame to každoročne na táboroch, v klubovniach, na krúžkoch.
V dňoch štvrtok 18.4. 2024 až nedeľa 21.4.2024 sme zorganizovali pod záštitou Mensa Slovensko a Spoločenstva Kempelena (neoficiálna detská mensa) opäť predĺžený víkend pre rodičov nadaných detí. Hlavnými organizátormi sme boli ja Milan Pavlík s Darinkou Peterkovou a pomáhala nám s programom aj Tamara Krčík Babjáková. Všetko sa to odohrávalo v malebnom prostredí obce Telgárt. Boli sme ubytovaní v krásnych apartmánoch priamo pod zjazdovkou a zažili sme veľa príjemných chvíľ s nadanými deťmi a ich rodičmi. Poďme si to však ešte prejsť pekne po poriadku...
Začali sme vo štvrtok poobedňajším príchodom na ubytovanie. Po ubytovaní a krátkej aklimatizácii sme začali program výdatnou večerou. Celkovo nás bolo až 54 ľudí, z toho bolo 27 detí, zvyšok dospelí a k tomu traja organizátori. Mali sme aj špeciálneho hosťa, psychológa PhDr. PaedDr. Dušana Fábika, PhD.. Ten mal po večeri pripravenú prednášku na tému Päť neobyčajných vlastností nadaných detí. Prednáška bola určená pre rodičov, my ostatní organizátori sme sa venovali deťom v jednom z najväčších apartmánov, ktorý sa stal na celé tri dni herňou pre malých aj veľkých. Priniesli sme okolo 40 spoločenských hier pre všetky vekové skupiny. Po prednáške ešte pokračovali rodičia diskusiou a následne aj kvôli deťom bola večierka okolo desiatej večer.
V piatok dopoludnia po raňajkách sme mali dvojhodinový Hlavolamový workshop. Deti si za pomoci rodičov vytvorili dva svoje vlastné hlavolamy. Prvý bol z drevených kociek a druhý bol zo štvorčekového papiera – pentomino. Oba si deti pomaľovali farbami a následne riešili zadania, ktoré dostali.
Poobede sme dali rodičom voľný priestor nech sa rozhodnú, či zostanú s nami na ubytovaní, alebo využijú príležitosť spoznať okolie. Mali sme pre nich pripravených desať atrakcií z najbližšieho okolia, kam mohli ísť na výlet. Napríklad: Chmarošský viadukt, prameň Hrona, vrch Kráľova hoľa, jazda na koni na Ranči pod ostrou skalou, Zelená jaskyňa či kaštieľ Predná Hora. Boli však aj nadšenci, ktorí si vyšli aj ďalej, napríklad do Ochtinskej aragonitovej jaskyne, Bystrianskej jaskyne alebo si šli pozrieť sysľov pri Muráni. Darinka napríklad zobrala zopár deti na “tajnú misiu“ šli odloviť jednu zo skrýš Geocaching pri viadukte. Ohromne sa z objavu tešili a zanechali tam Mensa nálepky pre ďalších návštevníkov.
Pre tých, ktorí ostali s nami som si pripravil prezentáciu vybraných spoločenských hier, aby som hlavne rodičov oboznámil s hernými možnosťami, ktoré sme im vo forme spoločenských hier priniesli. Prešli sme si temer dve desiatky hier a bol som príjemne prekvapený, keď si niektorí rodičia robili aj poznámky. Práve toto sú cenné informácie, ktoré rodičia hľadajú. Pretože častokrát už nevedia ako zabaviť ich „živé striebro“, ktoré zaujímajú iné veci ako ostatných rovesníkov. Napríklad mnohé nadané deti neobľubujú súťaženie. Pre nich sú ako stvorené kooperatívne hry, kde všetci spoločne hrajú proti hre. Dajú sa tak lepšie zvládať výbuchy zlosti pri prehre, pretože sme predsa prehrali všetci spoločne 😊
O šiestej bola večera a po nej mala naša členka Tamara, ktorá je špeciálnou pedagogičkou, prednášku opäť pre rodičov: Nadanie a škola – Sú vyššie nároky vo vzdelávaní naozaj prioritou našich detí? Opäť ten istý scenár ako včera – rodičia na prednáške, deti s nami. Diskusia a večierka. Navyše počas celého víkendu mali rodičia možnosť súkromne diskutovať s Dušanom aj Tami o všetkom, čo ich trápi v súvislosti s ich deťmi.
V sobotu po raňajkách si na dopoludnie pripravila Darinka pre deti Kreatívnu aktivitu. Dali sme voľný priechod kreativite. Na stoly sme rozložili rôzne materiály, kreatívne potreby a zopár aj pre nás odpadových matriálov, ktoré sú práve vhodné na tento typ aktivity. Lepidlá nesmeli chýbať. Príjemne nás prekvapilo, že táto aktivita zaujala nielen deti, ale aj mnohí rodičia si niečo vytvorili, relaxovali. Vznikli rôzne kvietky, obrázky, pohľadnice, postavičky...
Poobede nasledoval spoločný program rodičov a detí – šperk celej našej prípravy: Šifrovačka. Keďže sme boli pre nás v novom prostredí a ťažko bolo vopred odhadnúť aj počasie na horách, urobili sme nelineárnu a interiérovú šifrovačku. Pripravili sme si rôzne tipy šifier, ktoré boli vhodné ako pre malé deti, tak aj pre ich rodičov. Napríklad sme mali aj zvukovú nahrávku, ktorá bola nahratá odzadu a bolo potrebné rozšifrovať nielen samotný zvuk, ale aj hádanku ktorá sa v nahrávke skrývala. Deti si však aj tak najviac užívali hľadanie tajnej abecedy, čo boli písmenká hlaholiky, ktoré sme rozmiestnili na „tajné zákutia“ nášho apartmánového domu. Potom ich deti hľadali všade kde sa dalo. Niektoré boli umiestnené skutočne aj na takých miestach, kde by ich málokto hľadal – napríklad v chladničke. Šifrovačka nám zabrala celé popoludnie až takmer do večere. Počas nej sme si mohli cez okno užiť aj pohľad na snehovú fujavicu. Hoci sa sneh roztopil ešte pred dopadom na zem, pre deti to bola zábava sledovať ako letiace snehové vločky rozfúkava vietor na všetky strany...
Keď sme si po večeri vyhodnotili šifrovačku a deti dostali sladkú odmenu, Darinka mala pripravené kvízy. Jeden zvieratkový a jeden rozprávkový. Wau... To ste mali vidieť. Vďaka Kahoot získal kvíz obrovskú dynamiku a v miestnosti to vrelo. Malí, veľkí, všetci naplno prežívali správne, či nesprávne odpovede. Ani odmena pre víťazov nebola potrebná. Všetci boli spokojní so zážitkom.
V nedeľu sme sa po raňajkách ešte chvíľku hrali spoločenské hry a potom sme si vyhodnotili aktivity a deťom rozdali opäť sladké odmeny, diplomy a malé darčeky ako pozornosť od nás. Následne sme sa lúčili. Viacerí rodičia nám úprimne ďakovali, niektorí aj so slzami v očiach, že sme zorganizovali akciu, kde sa zabavili nielen deti ale aj oni, kde mali možnosť sa dozvedieť viac o prístupe k vzdelávaniu a starostlivosti o nadané dieťa, kde sa mohli spoznať so seberovnými. Pre nás to bolo silné zadosťučinenie, že sme opäť odviedli dobrú prácu. Verím, že sa nám budúci rok podarí zorganizovať už v poradí tretie stretnutie pre nadané deti a ich rodičov. A tiež verím, že sa k nám z Mensy pridá viac dobrovoľníkov.
Na záver prikladám pohľad účastníčky Alexandry Karabucak, ktorej táto akcia výrazne zmenila jej doterajší život a stala sa z nej aj mensanka.
Pán doktor Fábik mi odporučil, aby som spolu so synčekom prišla do Telgártu na Víkend rodičov s deťmi. Dlho som zvažovala, či ísť alebo nie, keďže môj Tan mal len 3,5 roka a z dovtedajšej interakcie s okolím a cudzími ľuďmi som si vôbec nebola istá, či sa mu bude páčiť, či 4 dni a 3 noci vydrží. Bola som pripravená odísť späť do Bratislavy aj pár hodín po príchode, ak by to situácia vyžadovala 😊
Výsledok bol však obrovským prekvapením. Synčekovi sa veľmi páčilo prostredie, keďže sme podľa neho bývali v lese, ktorý má rád. Netrvalo dlho a svoj ostych vcelku rýchlo prekonal. Neustále sa pýtal, kde sú tí kamaráti, o ktorých som mu pár dní rozprávala. Keď tí napokon prišli, začalo sa dobrodružstvo. Môj malý Tan, ktorý bol okrem Arturka asi najmladší účastník, si užíval každú chvíľku. Hneď prvý večer dokonca niečo zjedol z večere, obsedel, obzeral si s úsmevom všetkých a dokonca so mnou vydržal asi 25 minút na prednáške doktora Fábika. Mňa prednáška uchvátila a je mi ľúto, že som ju nepočula do konca. Skromne by som navrhovala na budúci rok tú istú prednášku zopakovať a naplánovať ju vo väčšom detaile, respektíve rozdelenú na dva večery. Na druhej prednáške pani Tamarky som už mala tú možnosť byť sama, keďže sa Tanik vyše hodiny hral s Darinkou, Milanom a deťmi v herni. Neverila som vlastným vnemom, že toto sa podarilo. Tanik bol z hier nadšený. Prednášky boli veľmi prínosné pre rodiča, ktorému po prednáške ostalo ľahšie na srdci. Mne teda určite. S Tanikom sme sa snažili zúčastňovať všetkých organizovaných aktivít, aj keď s drobcom to na dlho nikdy nebolo. Okrem kvízu v sobotu večer, ktorý si to moje dieťatko užilo zo všetkých asi najviac. Bol ten, čo sa najviac tešil, bolo ho najviac počuť vykrikovať, smiať sa, tlieskať...😊 Bolo to úplne prvýkrát, kedy som ho videla takého uvoľneného, takého vysmiateho, zanieteného a oduševneného. Po tomto večeri mi pred spaním povedal: “maminka, som tu veľmi štastný”. Z môjho neistého plánu odísť už v sobotu (ak vôbec vydržíme), sme nakoniec odchádzali ako úplne poslední, v nedeľu poobede, keď už Darinka s Milankom len balili svoje posledné veci, a po tom, čo nám ujo Milan podpísal svoju úžasnú hru, ktorú Tan dodnes s nadšením doma vyťahuje z poličky. 😊
Neprejde týždeň, kedy by aspoň raz Tanik nespomenul les, “náš bytík v hoteli”, tetu Dadu, uja Milana, uja Dušana, tetu Janku, Mareka, Alžbetku, Tami, Arturka, (a ďalších) a tú radosť, ktorú prežíval.
Tento pobyt nám zmenil život. Z viacerých hľadísk, no tým najkrajším bolo zapadnúť, poučiť sa, spoznať skvelých ľudí, zapáliť iskru radosti a chuti v malom dieťati. A pre mňa samotnú to bol jeden krásny zážitok, keď som si plne uvedomila, že môj potláčaný sen o radostnej práci s deťmi sa dá splniť. Dnes už ako mensanka mám veľké plány a verím, že budúci rok tete Dade, ujovi Milanovi a Tami budem aktívne pomáhať aj ja roznášať úsmev a radosť, s mojim drobcom vedľa seba.
Ďakujeme, Darinka, Tami, Milan a Dušan. Tešíme sa na tie “nabudúce” .😊
Milan Pavlík, Darina Peterková
Comments